Lyžiarsky výcvik
Lyžiarsky výcvik. Takéto niečo sa žiakovi naskytne v jeho často nudnom školskom živote len raz. Jeden jediný raz, keď mu učitelia s obavami v tvári oznámia, že takmer celá jeho trieda odchádza na lyžiarsky. Sú stále pokope, len na inom mieste. A ešte k tomu na dlhší čas. To je naozaj vzácne!
Niečo také sa stalo aj nám ôsmakom. Bol to vzácny deň, lebo zatiaľ čo si budú ostatní lámať hlavy nad učením, my sa budeme spokojne lyžovať na slnkom poliatom svahu.
A tak sme si zbalili kufre, rozlúčili sa s rodinou a plní očakávania sme sa dostavili na vlakovú stanicu. Pred aj počas nástupu do vlaku sme síce mali pár nepríjemností, no ani drahé toalety, úzky priestor vo vlaku, či popletený zasadací systém nám náš výlet nemohol pokaziť.
Cesta prebehla bez problémov. No čo sme si nevedeli predstaviť, bol kopec, ktorý nás čakal po vystúpení z vlaku a vyvezení zubačkou. Našu ubytovňu sme mali na samom vrchu. Nosiť všetky tie kufre, tašky a niektorí aj lyže s lyžiarkami bolo ako za trest. No všetko zlé je na niečo dobré. A aj tento kopec nám nakoniec dopomohol ku skvelému lyžiarskemu. Ale nepredbiehajme!
Všetko išlo ako po masle. Naobedovali sme sa v malom podniku, ubytovali a spočítali sme schody, ktoré sme cestou k izbám museli každý deň prejsť. Keď bolo treba, popresúvali sme aj postele z jednej izby do druhej. To preto, lebo ako inak, dievčatá chceli byť spolu. A tak izba, v ktorej ostala už iba jedna posteľ, bola už len skladom, kde sme si odkladali lyže a iné veci.
Ani sme sa nenazdali a už sme všetci stáli na lyžiach. A povieme vám, zadychčaní sme boli už pred samotným lyžovaním. Prečo? To nech vám povedia tie schody, po ktorých sme v lyžiarkach kráčali. J
Rozdelili sme sa na lyžiarov a nelyžiarov a išli sme na vec. Doobeda sme lyžovali štyri hodiny, išli sme na obed a neskôr mali oddych. Takto to išlo každý deň, no párkrát sme sa doobeda lyžovali iba dve hodinky a poobede sme si chceli zalyžovať ďalšie dve, ale po pár dňoch sme tento návrh zavrhli. Buď sme boli unavení, alebo bol sneh na svahu už trochu roztopený. Ale aspoň nám do zásoby pribúdali stále nové a nové zážitky. Pády sú vždy najvtipnejšie (Viki s Emkou o tom vedia svoje J ), no a posilňovňa nám dala tiež poriadne zabrať. Musím povedať, že viacerí z nás dlhší čas zisťovali, na čo stroj slúži a ako na ňom cvičiť.
Každá vychádzka, každý obed, každá večera bola novým zážitkom. Naše stretávky v jednej izbe…Pantomíma, pri ktorej sme sa tak veľmi nasmiali nás nejakým spôsobom spojila a priviala do našej triedy vôňu spomienok, ktoré navždy zostanú v nás.
Ďakujem všetkým za skvelý lyžiarsky! Chýba mi!
Nataška Zemanová, VIII.A