O osemročných gymnáziách
| 
| Prečítané: 57x
Odborníci už pred rokmi odporúčali zredukovať osemročné gymnáziá, ich počet sa stále neznížil. Podľa školského zákona, ktorým chcel problém vyriešiť bývalý minister školstva Ján Mikolaj, mali tieto gymnáziá počet žiakov i tried znížiť do minulého školského roka. Nestalo sa. Súčasný šéf rezortu Eugen Jurzyca totiž lehotu napokon predĺžil do roku 2013. Keď pred 20 rokmi gymnáziá začali vznikať, mali byť prestížnymi školami so špeciálnym štúdiom pre mimoriadne nadané deti. Toto pravidlo sa však porušuje. Na Slovensku je v súčasnosti 162 osemročných gymnázií, kde študuje vyše 28 - tisíc žiakov. Tí chýbajú v základných školách, čím znižujú úroveň celého vzdelávania.
Dohoda medzi odporcami a zástancami osemročného gymnaziálneho štúdia sa hľadá ťažko. Odborníci hovoria, že selektovanie detí škodí celej spoločnosti. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) totiž osemročné gymnáziá narúšajú rovnosť šancí, spravodlivosť v prístupe k vzdelaniu, segregujú žiakov, čím negatívne ovplyvňujú kvalitu celého vzdelávania. Znižuje to aj úroveň základných škôl a štvorročných gymnázií, ktoré prichádzajú o šikovných žiakov. Odborné štúdie preukázali, že pre vzdelanosť národa je prospešnejšie, ak sa školáci nerozdeľujú a čo najdlhšie sa vzdelávajú spoločne. "Keď však žiaci s najlepším prospechom odídu na osemročné gymnáziá, v ostatných triedach chýbajú ťahači. Teda žiaci, ktorí
motivovali k lepším výkonom. "Sú krajiny, kde niečo také neexistuje. Vo Švédsku či v Dánsku osemročné gymnáziá nemajú, deti nerozdeľujú a úrovni vzdelania to iba pomohlo," hovorí sociologička pani Kusá.
Rovnaký názor má aj Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Selekcia žiakov sa podľa neho robí príliš skoro. Problém však vidí v celom systéme. "Naše školstvo zlyháva, preto rodičia dávajú deti do akože lepších škôl. Školstvo sa musí otvoriť, prispôsobiť všetkým deťom. Základné školy treba posilniť, aby sa znížila motivácia rodičov dávať deti do osemročných gymnázií," zdôrazňuje Košťál.
Pre slovenské školstvo je podľa neho typické, že znevýhodňuje celé skupiny detí - či už zo sociálne slabších rodín alebo nejakým spôsobom hendikepované. Na Západe sa takých žiakov snažia integrovať, do škôl chodia s ostatnými deťmi, ak treba, viac sa im venujú. Vo Fínsku je napríklad minimálny rozdiel medzi študijnými výsledkami žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a deťmi z bohatých rodín. "Sociálny status tam nehrá rolu. Emigrant z Indie môže mať rovnaký prospech ako rodený Fín, lebo sa o to postará ich školský systém. Slabších žiakov tam neselektujú. U nás je to však naopak," upozorňuje Košťál.
O tom, že osemročné gymnáziá obmedzujú základný princíp demokracie, hovorí aj Národný program výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15 - 20 rokov, ktorý vláda schválila ešte v roku 2001. Uznala v ňom pripomienky OECD. Ministerstvo školstva teraz plánuje, aby sa toto päťpercentné pravidlo zaviedlo do školského roka 2013/2014. O počte tried a žiakov majú rozhodovať štátne orgány a zriaďovatelia škôl.
O tom, že osemročné gymnáziá obmedzujú základný princíp demokracie, hovorí aj Národný program výchovy a vzdelávania v SR na najbližších 15 - 20 rokov, ktorý vláda schválila ešte v roku 2001. Uznala v ňom pripomienky OECD. Ministerstvo školstva teraz plánuje, aby sa toto päťpercentné pravidlo zaviedlo do školského roka 2013/2014. O počte tried a žiakov majú rozhodovať štátne orgány a zriaďovatelia škôl.